Život Prešova
online
online
Daň z nezdravých potravín by pomohla štátnym financiám aj zdraviu ľudí
28.03.2012 Bratislava
Bratislava 28. marca (TASR) - Podľa Inštitútu finančnej politiky (IFP) Ministerstva financií (MF) SR by sa malo venovať viac pozornosti možnosti vyššieho zdanenia nezdravých potravín. A to aj napriek tomu, že táto problematika skrýva stále niekoľko nezodpovedaných otázok. "Potenciálne pozitívne efekty, úspory vo verejných financiách a zlepšenie zdravotného stavu obyvateľov, sú dostatočným dôvodom na to, aby sa tejto téme venovala adekvátna pozornosť," uviedol inštitút.
Nadmernú spotrebu tukov, cukrov a soli možno považovať za škodlivú pre zdravie človeka, pričom podľa IFP predstavuje takáto spotreba aj zvýšené náklady na zdravotnú starostlivosť. "Previazanie spotreby škodlivých potravín a adresnejšie znášanie nákladov na zdravotnú starostlivosť tými, ktorí škodlivú spotrebu primárne uskutočňujú, by malo byť jedným z cieľov realizovaných politík," konštatoval inštitút.
Podľa IFP existujú dva možné spôsoby riešenia: buď na jednej strane zdaňovať škodlivú spotrebu, alebo priamo zvýšiť platby na zdravotnú starostlivosť. V prvom prípade je však definovanie základu dane, a teda "nezdravých potravín", pomerne náročná činnosť. Navyše, ani z medicínskeho hľadiska neexistuje jasný konsenzus.
"Teoreticky adresnejšia je druhá možnosť, ktorá predstavuje zahrnutie spotrebných návykov a zdravotného stavu každého jednotlivca do zdravotného poistenia," navrhol IFP. Ako však upozornil, tento prístup nie je možné implementovať bez výraznejších zmien v štruktúre systému zdravotného poistenia.
Spoločným nedostatkom oboch prístupov je riziko regresivity čiže zaťaženie najcitlivejších skupín obyvateľstva. Spotrebu nezdravých potravín uskutočňuje totiž najmä ekonomicky citlivá časť populácie.
V rámci európskych krajín zaviedlo nedávno takzvanú hamburgerovú daň Maďarsko. Od 1. septembra 2011 si tak obyvatelia krajiny priplácajú za spotrebu tovarov, ktoré obsahujú nadmerné množstvo cukru, karbohydrátov, soli a kofeínu. Vyššiu sadzbu dane na potraviny so zvýšeným obsahom tukov a cukru má napríklad Dánsko. Belgicko či Fínsko zaťažili vyššou daňou niektoré nealkoholické nápoje.
Nadmernú spotrebu tukov, cukrov a soli možno považovať za škodlivú pre zdravie človeka, pričom podľa IFP predstavuje takáto spotreba aj zvýšené náklady na zdravotnú starostlivosť. "Previazanie spotreby škodlivých potravín a adresnejšie znášanie nákladov na zdravotnú starostlivosť tými, ktorí škodlivú spotrebu primárne uskutočňujú, by malo byť jedným z cieľov realizovaných politík," konštatoval inštitút.
Podľa IFP existujú dva možné spôsoby riešenia: buď na jednej strane zdaňovať škodlivú spotrebu, alebo priamo zvýšiť platby na zdravotnú starostlivosť. V prvom prípade je však definovanie základu dane, a teda "nezdravých potravín", pomerne náročná činnosť. Navyše, ani z medicínskeho hľadiska neexistuje jasný konsenzus.
"Teoreticky adresnejšia je druhá možnosť, ktorá predstavuje zahrnutie spotrebných návykov a zdravotného stavu každého jednotlivca do zdravotného poistenia," navrhol IFP. Ako však upozornil, tento prístup nie je možné implementovať bez výraznejších zmien v štruktúre systému zdravotného poistenia.
Spoločným nedostatkom oboch prístupov je riziko regresivity čiže zaťaženie najcitlivejších skupín obyvateľstva. Spotrebu nezdravých potravín uskutočňuje totiž najmä ekonomicky citlivá časť populácie.
V rámci európskych krajín zaviedlo nedávno takzvanú hamburgerovú daň Maďarsko. Od 1. septembra 2011 si tak obyvatelia krajiny priplácajú za spotrebu tovarov, ktoré obsahujú nadmerné množstvo cukru, karbohydrátov, soli a kofeínu. Vyššiu sadzbu dane na potraviny so zvýšeným obsahom tukov a cukru má napríklad Dánsko. Belgicko či Fínsko zaťažili vyššou daňou niektoré nealkoholické nápoje.
www.ZIVOTPO.sk
